Útulňa

lokalita / location
Vysoké Tatry, SK

rok / year
2021

druh / type
objekt v prírode / object in nature

veľkost / size
25 m²

investícia / investment
€25.000

stav / status
štúdia / study

autor / author
Laco Bartko, Antonín Šíma

SK

Ľudia sú v srdciach podobní krajine a klíme oblasti, v ktorej vyrastali. Tí, ktorí žijú pri mori, pripomínajú potok, odliv a toky. Odchádzajú a vracajú sa, neustále sú v pohybe a objavujú. Ľudia žijúci v horách v sebe schovávajú bojovnosť, odolnosť zrkadliacu silu okolitej krajiny. Sú starostliví k svojmu prostrediu. Naučili sa zdraviť z diaľky – ľudia z kopcov sa na seba pozerajú dlho pred pozdravom.

Do priestorovej skladačky turistickej útulne kódujeme poznania, ktoré nachádzame v kontexte s históriou / tradíciou, v prostredí, v našej mentalite. Hľadáme symbiózu medzi prírodou a v nej vloženou architektúrou.

Ľudia sú v srdciach podobní krajine a klíme oblasti, v ktorej vyrastali. Tí, ktorí žijú pri mori, pripomínajú potok, odliv a toky. Odchádzajú a vracajú sa, neustále sú v pohybe a objavujú. Ľudia žijúci v horách v sebe schovávajú bojovnosť, odolnosť zrkadliacu silu okolitej krajiny. Sú starostliví k svojmu prostrediu. Naučili sa zdraviť z diaľky – ľudia z kopcov sa na seba pozerajú dlho pred pozdravom.

Do priestorovej skladačky turistickej útulne kódujeme poznania, ktoré nachádzame v kontexte s históriou / tradíciou, v prostredí, v našej mentalite. Hľadáme symbiózu medzi prírodou a v nej vloženou architektúrou.

Z TEMENA HÔR

Ó, Bože, veď si krásnym stvoril
svet vôkol šíry, ďaleký!
I tmavú zem si v svetlo vnoril,
v hviezd družstvo vradil naveky.

V tom svetle, hľa, jak pekne hrá si –
jak letí sivým obzorom:
až vlajú lesy, jej to vlasy,
     znie peruť vtáčím švitorom.

Vzduch strieborný jak závoj tenie,
a rieka jak jej drieku pás
sa jaše; vlnot zo zelene:
to nádherná jej suňa zas.

A parta drahokamy skvie sa,
a veniec splýva ňadrami;
tak spechá, hľadiac na nebesá
modrými mora okami.

 Kam uberá sa, kam tak chvát
 jak v mladuchinom prepychu,
kam? – K tebe, slnko, do objatia,
hej, k tebe, svojmu ženíchu!

A v choboť lásky doplávala
už iste, lebo ohlasom
vtom zahučalo k bralu z brala:
Ó, ako veľmi šťastná som!

Ó, krásny je tvoj azúr, Bože,
no krásny i ten zemský kraj:
že človek, nech len chce, vždy môže
nájsť na ňom stratený svoj raj.

Ach, človek radšej raja stratu
má, Bože! – Či ho nezhubíš?
Zem obracia on na Golgatu,
umučiť brata stavia kríž...

Pavol Országh Hviezdoslav
1893

ENG

Ľudia sú v srdciach podobní krajine a klíme oblasti, v ktorej vyrastali. Tí, ktorí žijú pri mori, pripomínajú potok, odliv a toky. Odchádzajú a vracajú sa, neustále sú v pohybe a objavujú. Ľudia žijúci v horách v sebe schovávajú bojovnosť, odolnosť zrkadliacu silu okolitej krajiny. Sú starostliví k svojmu prostrediu. Naučili sa zdraviť z diaľky – ľudia z kopcov sa na seba pozerajú dlho pred pozdravom.

Do priestorovej skladačky turistickej útulne kódujeme poznania, ktoré nachádzame v kontexte s históriou / tradíciou, v prostredí, v našej mentalite. Hľadáme symbiózu medzi prírodou a v nej vloženou architektúrou.

Ľudia sú v srdciach podobní krajine a klíme oblasti, v ktorej vyrastali. Tí, ktorí žijú pri mori, pripomínajú potok, odliv a toky. Odchádzajú a vracajú sa, neustále sú v pohybe a objavujú. Ľudia žijúci v horách v sebe schovávajú bojovnosť, odolnosť zrkadliacu silu okolitej krajiny. Sú starostliví k svojmu prostrediu. Naučili sa zdraviť z diaľky – ľudia z kopcov sa na seba pozerajú dlho pred pozdravom.

Do priestorovej skladačky turistickej útulne kódujeme poznania, ktoré nachádzame v kontexte s históriou / tradíciou, v prostredí, v našej mentalite. Hľadáme symbiózu medzi prírodou a v nej vloženou architektúrou.